25 februára 2007
Hnus, hnus, hnus!
Toto musím napísať, ináč by ma roztrhlo. Nie preto, že by som si potrebovala kopnúť do človeka, ktorého ľúbim a o ktorom som presvedčená, že ľúbi mňa. Ale...
Áno, rozoberali sme to už tisíckrát. Aj na mojom blogu.
Lásky, skutočné, tajné, virtuálne... Pár krásnych slovíčok písaných, keď skutoční blízki spia za svetla najmenšej žiarovky v byte. Len tak, potešiť srdce. Siahnuť si na nedovolené aspoň cez sklo monitora. Chápem... čiastočne. Po rokoch manželskej nudy a stereotypu (už toto slovné spojenie mi nereže, ale je častou realitou)... možno...
Pred rokom som v tom frčala a mnohí z vás to vedia. Páčilo sa mi to, dokonca ma to kamsi posunulo, či už v dobrom, alebo v zlom zmysle. Nikomu sme neublížili (dúfam), celý čas som opakovala, že je to síce krásna, ale hra.
Hra na "lásku". Nebola to láska, ale chvíľami to tak vyzeralo.

Teraz som zamilovaná a milujem naozaj. To, čo prežívame, je zo dňa na deň krajšie. V reáli. No čo čert nechcel, našla som rovnaké slová, písané inej, vzdialenej "kamaláske". Tie isté slová písané v tom istom čase, ako ich písal mne, alebo v čase, keď mňa poslal spať s tým, že ráno vstávam. Zatočil sa so mnou svet. Zobralo nám to pár dní života. Slzné kanáliky mi išli prasknúť, ako boleli, lebo som už nevládala plakať.
Poviem vám, drahí moji... Bolelo.
Áno, cítim sa podvedená, hoci sa JEJ nikdy nedotkol (tomu verím).
Prečo?
Nuž, myslím, že človek robí s iným partnerom to, čo mu chýba vo vzťahu, ktorý má. A ja nechápem, čo z tohoto v mu našom vzťahu chýbalo.
Áno, cítim sa ponížená.
Áno, cítim sa mizerne, hoci ON urobil všetko pre to, aby ma presvedčil.
No potrvá to veľmi dlho.
Píšem to pre vás všetkých, ktorí to robíte. Skúste si predstaviť, že by ste tie slová našli na druhej strane. Zamyslieť, či si to váš partner zaslúži.
A ak áno, snáď ho raadšej nechajte. Ja si svoju lásku tiež nechávam a skúšam veriť. Až život ukáže, aká bola pravda. A vás, ktorí ma ne/máte radi, prosím, zdržte sa štipľavých komentárov na jeho adresu. Mám ich v sebe dosť.

 
posted by Úplne iná at 9:29 PM | Permalink |


5 Comments:


  • At 7:29 AM, Blogger FanaticGay

    Mozno je vsetko inak. Len pozna smutok a chcel niekomu spravit radost. Hoci to moze vyzreat ako nezmysel mohlo by to tak byt, ze to s tebou a s vami nema nic spolocne... Nasa schopnost pochybovat by sa nemala zmensit ani ked sa jedna o chyby druhych...

     
  • At 11:53 AM, Blogger ostrovanka

    suhlasim s jednym: clovek robi s druhym to, co mu v jeho vztahu chyba...

     
  • At 6:31 PM, Blogger Pustovníčka

    Hm, ja som to zazila, tiez som nasla nahodou nejake chatovacky, vraj len nejaka ma problem a chce jej pomoct, no a o tristvrte roka mi ta "nejaka" prisla povedat, ze mame spolocneho priatela a mne sa zrutil svet ....

     
  • At 1:07 PM, Anonymous Anonymný

    No pekne. Dobry clanok, moja. Konecne som sa dostala na tvoj blog, a hned mi pripomenul, aku strasnu blbost som robila kedysi. Nastastie je to uz minulostou, ved vies. Cmuk na licka a pokracuj. Dana Salajova

     
  • At 10:01 AM, Blogger S.

    auc. auc, auc. to iste u mna... aj ked to nebolo az tak zhave, dotklo sa ma to. najhorsie je, ze som mu zasa doverovala o trosku menej...