Tak, vážení, končí sranda. Neviem, odkiaľ to viem, ale viem to. Tisíckrát som si sľubovala, že sem nebudem písať veľmi osobné a veľmi intímne veci, ale... toto je niečo tak výnimočné, že sa s tým musím podeliť.
Keď sa žena zamiluje do muža, je to krásne, fascinujúce, bolí to, slzné kanáliky sú v permanencii, pochybuje sama o sebe, o každej svojej krivke... Je zasnívaná, stále rozmýšľa, ako myslel to a tamto a čo by bolo, keby povedal aj toto. Premieta si všetky detaily každého milovania a primýšľa stovky a tisíce ďalších. Telefonuje a píše si s ním krásne, i boľavé slová.
Som zamilovaná do najúžasnejšieho heterosexuálneho chlapa na svete. Tým som si istá. A čo je teda zvláštne?
Že som dostala pusu od puberťáčky v rozkvete, že ma objalo dievča, ktoré tak veľmi postráda objatie mamy, ktorá tu nie je. Že počúvam v jeho hlase akúsi novú radosť a chce sa mi revať ako malej...
A ja som šťastnejšia, ako kedykoľvek predtým.
Hm...
Vlastnické právo je neomezené - ale jen do určité míry.
Nemůžu svou poctivě zakoupenou cihlou vrhat po sousedech.
myslim, ze viem, o co ide a tak ti uplne najtuhsie drzim palce :)))