27 októbra 2007
Môj názor na rehabilitáciu fašizmu na Slovensku
Na tomto blogu nemienim politizovať. Skôr naopak.
Viac, ako politika ma zaujímajú iné veci a o tých chcem písať. Ale k jednému problému sa vyjadriť musím, lebo mi jednak vyvalí bok a možno podporím zdanie, že väčšine Slovákov je to jedno. Takže:

Nech zákon hovorí, čo chce, pre mňa Andrej Hlinka je a bude nechutný lotor.


Ďakujem, že ma (zatiaľ) za to nezavriete.
 
posted by Úplne iná at 4:09 PM | Permalink | 2 comments
18 októbra 2007
Dar
V mojej obľúbenej knihe o protinožcoch je veľa tak nádherných myšlienok, že som pri jej čítaní znova a znova fascinovaná, či dokonca šokovaná ich jednoduchosťou, čistotou a silou.
Jedna z nich je, že ozajstný dar je len ten, ktorý obdarovaného k ničomu nezaväzuje. S ktorým obdarovaný môže urobiť, čo chce. Ešte raz: ČO CHCE.

Hm... Hovorí vám to niečo?

Opýtal sa vás niekto týždeň po vašich narodeninách, či nosíte tú retiazku, alebo kedy si oblečiete tie nové tangáče?
Dostali ste mobil od človeka, ktorý vás potrebuje mať stále po ruke?
Prsteň od priateľa, s ktorým ste sa práve chceli rozísť?
Oblek od partnerky, ktorá vás už mesiac prehovára, aby ste spolu išli na ten firemný ples...
Alebo ste dokonca darom dostali poukaz na dovolenku, kam v skutočnosti chce ísť niekto iný z rodiny?
Stalo sa vám niekedy, že darca po roku márne hľadal "svoju" ohavnosť vo vašej vitrínke, či knižnici?

Podľa inej múdrej knihy je možné cez dary veľmi dobre človeka, či ľudí manipulovať. Niečo dostanete, vôbec sa vám to do života nehodí a nepáči, no ste istým spôsobom viazaní tú vec mať... Je akosi blbé vyhodiť novú fontánku, či obrovskú benátsku vázu. Keďže sa dosť často kamarátia ľudia s podobným vkusom, nemáte koho tou vecou potešiť (a je to spoločensky neúnosné, hoci... vec je vaša, a ak má byť ozajstným darom, máte právo ho aj ďalej darovať, nie?), teda dostanete do života niečo, očo vám ho len komplikuje.
Iný aspekt je, keď v tom lepšom prípade dostanete hotovosť a darca chce vedieť, na čo bola použitá. Potrebujete sto vecí, no ani jedna nie je vhodná, ako dar. Chodíte po obchodoch, všetko prezeráte kritickým pohľadom darcu a kúpite osem zbytočných vecí, kým o jednej s čistým svedomím prehlásite, že je to ten správny dar.
A v duši vám ostane možno horšia pachuť, ako keby ste dostali tú prekliatu pozlátenú porcelánovú súpravu.
Stalo sa nám to pri príležitosti našej svadby.
 
posted by Úplne iná at 5:46 PM | Permalink | 2 comments
11 októbra 2007
Cirkus Humberto mám tak blízko pod oknami, že poznám zvukovú kulisu jeho predstavení naspamäť.
Jedna z vecí, nad ktorou veľmi často rozmýšľam, je, čo by som robila, keby som nerobila to, čo robím.

Nemám teraz na mysli nič iné, ako zamestnanie. Verte mi, moja fantázia lieta kade-tade a dovoľujem si rozmýšľať nad najabsurdnejšími činnosťami. Jediná podmienka: Byť aspoň trochu užitočná a netrápiť sa pritom. Takže absolútne vypadávajú profesie, ako lekárka, kynologička, či katolícky kňaz.

Keď som chodila na vysokú školu, počula som o človeku, ktorý večer pred skúškou povedal, že ak ju neurobí, pôjde s cirkusom, ktorý v tom meste práve hosťoval. Všetci sa na ňom dobre bavili a dopredu zapíjali ďalší krôčik k inžinierstvu.
Až pokiaľ si nezbalil veci a neodhlásil sa z internátu.
FAKT odišiel s cirkusom. A ja dodnes rozmýšľam, či som vtedy neurobila veľkú chybu, že som urobila.
 
posted by Úplne iná at 8:28 PM | Permalink | 4 comments