Nie, nechcem hovoriť o depresiách, hoci o nich niečo viem. Našťastie nie z vlastnej skúsenosti. Fascinuje ma čosi iné:Stokrát som otvárala a držala dvere mame s kočíkom, pomáhala, či videla pomáhať do, či z autobusu. Pustila som sadnúť ženu s dieťaťom na rukách, či videla to urobiť iných. Krásne, nie? Všetci sa tešíme z malého človiečika...
Alebo je pravda iná?
Ja osobne som znechutená. Posledných n- krát, čo som uvoľnila miesto mame s dieťaťom na rukách, posadila dieťa a ona ostala stáť. Mimochodom, kedy ho chce začať učiť, že starším má miesto uvoľniť, keď toto vidím robiť mamy a babičky 10 ročných, či možno väčších deciek? Bez výnimky. Skoro bez výnimky mi žena, ktorej som podržala dvere, nepoďakovala, a v našom dome, čoby susedka, ani nepozdravila. Nadvihuje ma, keď vidím ženu s obrovským kočíkom, ako bohorovne počíta s tým, že jej ho niekto do električky vynesie(odkedy som sa porezala na jednom šmejdovom kočíku, odmietam s tým, že mám problémy s krížami, čo je pravda). Mňa ešte ako pionierku učili, že sa mám všade vystrojiť tak, aby som sa sama odniesla. Žena 3 mesiace až 15 rokov po pôrode nie. Tá počita s tým, že sa všetci okolo narodili preto, aby jej ajej vrhu pomáhali, a to dokonca radi...
A viete čo? najnovšie majú vodiči MHD príkaz, že s kočíkom musia pomáhať, hoci je to v rozpore s inou smernicou, ktorá hovorí, že svoje miesto nesmú opustiť.
Ja viem, že je náročné vynosiť a porodiť dieťa. Ale ako povedala moja Maruška, robí to v prírode každá samica, niektoré dokonca viackrát do roka. Takže to nie je dôvodim k nejakej zvláštnej úcte. K NORMÁLNEJ... ale nie väčšej.
Takže si myslím, že ak s úsmevom podržím žene s dieťaťom dvere, nemusí okolo mňa prejsť s výrazom, že ju obťažujem, môže mi pohľad, či úsmev opätovať, či dokonca poďakovať. Nič sa jej nestane a jej drobec si od určitého času začne všímať, čo je dnes slušné.
V opačnom prípade to prestanem robiť a časom možno nielen ja.
Súvisiaci článok: tento a iné na tom istom serveri
No ja mám najradšej, keď sa do obchodíka s prechodom o rozmere 1 meter narvú s kočiarom a naokolo gánia, že potrebujú prejsť. Za mojich čias sme kočiariky s dieťatkom museli nechať za dverami predajne. Buď sme dieťa vzali na ruky, alebo poprosili niekoho, aby postrážil, kým nakúpime.