25 januára 2008
21. storočie a rodinná kríza u pikovcov
Ja viem, že som tu za jedného z najväčších ufrflancov blogspotu, ale čo už? Keď sa mi stane niečo také, ako včera, mám len pár možností, ako to riešiť:
- Niekoho úkladne zabiť (no, skôr v afekte, to človek vyjde s písomným napomenutím a blokovou pokutou 5000,- Sk), rezort spravodlivosti vás však aj tak kvôli procesnej chybe ani neodsúdi, ako to tak býva
- dostať hysterický záchvat a skončiť v nemocnici ako potenciálny vrah nevinných
- napísať o tom na blog, upozorniť vopred ostatných členov blogsféry a zabrániť ďalším vraždám
Zvolila som tretiu možnosť.
Takže:
Včera sme mali (mať) s Pikom pekný program. Cez Ticketportál (to slovo si zapamätajte, je kľúčové) sme si zarezervovali lístky do SND a pokúsili sa konečne využiť moju GO Ticket kartu, to je čosi, čo vám ušetrí cestu pre lístky. Zaplatíte cez net a na kartu sa vám nahrá informácia, že máte kúpené lístky tamatam. Úžasná vecička. Nebudem to naťahovať, nepodarilo sa mi to tak, ako som chcela, lístky boli len zarezervované. Dobrá správa - zaplatiť a vyzdvihnúť si ich môžete na asi 100000 miestach na Slovensku, napríklad ak ste na služobke na Lomnickom štíte, tak aj tam. Nerobte to! My sme ich kúpili na náhodnej pochôdzke po Avione.
Dve hodiny pred predstavením, keď už bol Piko oholený, krásny a smrdel ako trnavská pobočka Marionnaud, som ešte pred vkročením do sprchy
v neblahom tušení zapla www.snd.sk. Alcina už bola neraz zrušená, lebo slečna, ktorá spieva jednu z hlavných postáv, je momentálne vo svete veľmi vychytená. A čo nevidím? Dnešný program: Nápoj lásky.
To nie, toto fakt nie! Už som videla namiesto Alciny Carmen, ale nápoj lásky som videla asi trikrát častejšie, než by som chcela. Voňavému pikovi som oznámila túto novinu a začal kolotoč. Po hodine telefonovania sme sa dozvedeli, že sa lístky dajú vrátiť do troch dní. Ale...
Ja som taký blb, že som si hovorila, nech tie lístky predajú, nech tam sedia ľudia, ktorým je jedno, že vidia čosi úplne iné, ako chceli. Nech divadlo zarobí, prečo nie? Ale ja nechcem vidieť Nápoj lásky.
Vybrali sme sa teda s mokrými hlavami do divadla vstupenky vrátiť. V pokladni nám hneď udrel do očí nápis: Lístky kúpené cez Ticketportál sa musia vrátiť vez Ticketportál... Výborne, nejbližšie predajné miesto je hneď tuto, na Jesenského.
Slečna v cestovke na mňa vytreštila oči a povedala: Musíte mať číslo predaja!
Čo musíme mať????
Príjmový doklad, aby sme to mohli stornovať.
Nemáme príjmový doklad, len lístky. Žiaden iný doklad sme nedostali.
Slečna ma poučila, že ona ani pri kúpe rohlíkov neodchádza z obchodu bez príjmového dokladu, načo som ja v ten deň prvýkrát kričala.
No, nič... po krátkej, no intenzívnej hádke s pikom sme sa vybrali do Avionu. Bol mojím rozčúlením tak rozčúlený, že sa ma úprimne opýtal, ako sa do Avionu dostaneme. Ja som ukázala na prvú električku, ktorá išla, vraj napríklad týmto. Piko v tom zmenenom stave vedomia normálne zabudol, že jedenástka je tiež na cestu z námestia SNP do Avionu použiteľná. Vraj musíme ísť na Trnavské Mýto!!!
Nie, láska, 61ka ide aj cez Račko! (Nezabiješ!)
Na Račku sme sa pohádali znovu, lebo ako prvá nešla 61ka, ale 63ka s obrovským nápisom AVION SHOPPING PARK. Hurá, ideme!!!
Nie, to ide na Zlaté piesky!!! (Toto povedal človek, vodič MHD, ktorý sa vždy úprimne rozčúli, keď cestujúci nečítajú nápisy na tabuliach, napríklad keď idú električky do vozovne)
Nie, zlatko, nastupujeme na toto, ideme do Avionu.
No, hádali sme sa ešte pár zastávok... A to sme nevedeli, čo nás čaká.
Vážení, nie je tak jednoduché vrátiť lístok cez Ticketportál zakúpený. Ak sa o to chcete pokúsiť, musíte ísť tam, kde ste ho kupovali, a aj tak naša teta kupujúca musela až na druhý deň volať na centrálu, lebo tam náš lístok NENAŠLA! Nakoniec to nejak dohľadali, ale som vraj ja na vine, lebo MÁM kartu go ticket! (Ospravedlňujem sa!)
A ja sprostá som si myslela, že ak tam teta nemá zošit a pero, ale všetko zaznamenáva technika, tak sa čosi zjednoduší.
PRT!
Takže týmto verejne ďakujem firme Ticketportal za príjemný večer, dva výlety z Petržalky do Avionu, jeden cez Gorkého a len horko-ťažko odvrátenú manželskú krízu. Verejne priznávam, že som dnes bola pripravená vtrhnúť do centrály na Radlinského s najťažšími zbraňami hromadného ničenia a zrovnať to tam so zemou. Hlavne tie ich počítače, čo nevedia nájsť podľa čísla vstupenky, čo a kedy zákazník kupoval.
Takže, moje peniaze ste videli naposledy.
A piko, nebolo to romantické? Vnúčatá nám neuveria, keď im to budeme rozprávať...
 
posted by Úplne iná at 7:12 PM | Permalink |


5 Comments:


  • At 8:58 PM, Blogger FanaticGay

    No clovece stastrie ze nama tu kartu mne sa strasne nechce cestovat po celej Bratislave a uz vobec nie dvakrat :)

     
  • At 11:14 AM, Blogger Úplne iná

    No, zas ak v tom chcem vidieť niečo pozitívne, tak keďže sme išli MHD, ušetrili sme 2x za benzín :D:D:D

     
  • At 12:00 PM, Blogger piko

    a to ešte bolo našich (mojich) xySK, dik andy nemáme stratu :-)

     
  • At 12:43 AM, Blogger Lev bez hrivy

    Vracanie listkov z Ticketportalu je takymto zvracanim? No amen tma. Zatial sme nemali tu cest, ale tuto prihodu si v pamati znamenam, aby som vedel, ze ma caka pena u huby :-)

     
  • At 6:29 PM, Blogger Silviah

    :-))))))))
    Prepáč, andy, to nie je škodoradosť. Ale opísala si to úžasne. Keby ešte fungovali "Bakalári", vybrali by tento príbeh na fleku.
    A ste perfektní. Obaja.