30 mája 2009
Podpíšete sa?
Sú veci, ktoré ma dokážu skutočne vytočiť. Medzi ne patrí prítomnosť, či skôr všadeprítomnosť mládežníkov s kasičkami slúžiacimi na finančnú podporu všetkého možného.
Kasičky sú OK. Nie je OK citové vydieranie a znemožňovanie ľuďom prejsť okolo bez toho, aby mali výčitky, že práve kvôli ich tvrdosti nejaké dieťa hynie. Preto do kasičiek neprispievam ZÁSADNE. Aby som nemusela riešiť problém, prečo tým áno, a iným nie. Ak niečo chcete, dajte číslo účtu, nemám s tým problém.
Včera sme s Pikom sedeli v Poluse a čosi málo jedli. Zrazu pristúpil počerný, pekne upravený mladík s akýmsi papierom (vyzeral ako normálny anketový hárok) a anglicky sa opýtal ľudí vedľa, či sa podpíšu pre postihnuté deti. Naši susedia ich poslali preč. Po chvíli prišiel k nám, a ja som sa ho po slovensky opýtala, o čo ide. Stále omieľal, že postihnuté deti... podpísať... Po anglicky. Začala som teda písať... meno, mesto... PSČ... Suma...
- Čo to má znamenať?
- No, koľko prispejete... (po anglicky)
- No, tak toto nie...
Preškrtla som svoje meno, ako už ktosi predo mnou a mladík začal po anglicky vulgárne nadávať...
Trochu nám to pokazilo náladu. Celá tá scénka. Veď chcel podpis, myslela som, že je to čosi proti porušovani ich práv...

Pointa?

Večer sme s ním a jeho mamou, ešte počernejšou a nápadne pripomínajúcou vreckárky spred Tesca cestovali v električke. Bavili sa po slovensko-cigánsky a akosi sa mi nedarí veriť, že hárok aj s peniazmi medzitým poctivo odovzdal tam, kde mal. Nejakej nadácii.
 
posted by Úplne iná at 12:50 PM | Permalink | 2 comments
24 mája 2009
Zemiaky... a čo ďalej?
Áno, bola som to ja, kto nedávno napísal pod nepríjemným vplyvom skutočnej udalosti tento stĺpček. A viem, že sa to iste mnohých pokladníčok dotklo a tiež viem, že ich práca nie je ľahká. No nerobím ju a ony nerobia tú moju.
Prečo to píšem?
Neviem, či si stĺpček prečítali aj ich vedúci, ale hneď v tom týždni sa mi stalo čosi iné. Znova pás pri pokladni (v inej predajni), v sieťke pre zmenu nie zemiaky, ale cibuľa. Bez vrecka.
"Pani, tú cibuľu si dajte, prosím, do vrecka," a jedno mi hneď podávala.
Svitlo mi. Vlastne mala pravdu. Aj ja ako zákazník mám pravdu.
No takýmto spôsobom sa vieme dohodnúť.
 
posted by Úplne iná at 8:26 PM | Permalink | 2 comments