25 januára 2008
21. storočie a rodinná kríza u pikovcov
Ja viem, že som tu za jedného z najväčších ufrflancov blogspotu, ale čo už? Keď sa mi stane niečo také, ako včera, mám len pár možností, ako to riešiť:
- Niekoho úkladne zabiť (no, skôr v afekte, to človek vyjde s písomným napomenutím a blokovou pokutou 5000,- Sk), rezort spravodlivosti vás však aj tak kvôli procesnej chybe ani neodsúdi, ako to tak býva
- dostať hysterický záchvat a skončiť v nemocnici ako potenciálny vrah nevinných
- napísať o tom na blog, upozorniť vopred ostatných členov blogsféry a zabrániť ďalším vraždám
Zvolila som tretiu možnosť.
Takže:
Včera sme mali (mať) s Pikom pekný program. Cez Ticketportál (to slovo si zapamätajte, je kľúčové) sme si zarezervovali lístky do SND a pokúsili sa konečne využiť moju GO Ticket kartu, to je čosi, čo vám ušetrí cestu pre lístky. Zaplatíte cez net a na kartu sa vám nahrá informácia, že máte kúpené lístky tamatam. Úžasná vecička. Nebudem to naťahovať, nepodarilo sa mi to tak, ako som chcela, lístky boli len zarezervované. Dobrá správa - zaplatiť a vyzdvihnúť si ich môžete na asi 100000 miestach na Slovensku, napríklad ak ste na služobke na Lomnickom štíte, tak aj tam. Nerobte to! My sme ich kúpili na náhodnej pochôdzke po Avione.
Dve hodiny pred predstavením, keď už bol Piko oholený, krásny a smrdel ako trnavská pobočka Marionnaud, som ešte pred vkročením do sprchy
v neblahom tušení zapla www.snd.sk. Alcina už bola neraz zrušená, lebo slečna, ktorá spieva jednu z hlavných postáv, je momentálne vo svete veľmi vychytená. A čo nevidím? Dnešný program: Nápoj lásky.
To nie, toto fakt nie! Už som videla namiesto Alciny Carmen, ale nápoj lásky som videla asi trikrát častejšie, než by som chcela. Voňavému pikovi som oznámila túto novinu a začal kolotoč. Po hodine telefonovania sme sa dozvedeli, že sa lístky dajú vrátiť do troch dní. Ale...
Ja som taký blb, že som si hovorila, nech tie lístky predajú, nech tam sedia ľudia, ktorým je jedno, že vidia čosi úplne iné, ako chceli. Nech divadlo zarobí, prečo nie? Ale ja nechcem vidieť Nápoj lásky.
Vybrali sme sa teda s mokrými hlavami do divadla vstupenky vrátiť. V pokladni nám hneď udrel do očí nápis: Lístky kúpené cez Ticketportál sa musia vrátiť vez Ticketportál... Výborne, nejbližšie predajné miesto je hneď tuto, na Jesenského.
Slečna v cestovke na mňa vytreštila oči a povedala: Musíte mať číslo predaja!
Čo musíme mať????
Príjmový doklad, aby sme to mohli stornovať.
Nemáme príjmový doklad, len lístky. Žiaden iný doklad sme nedostali.
Slečna ma poučila, že ona ani pri kúpe rohlíkov neodchádza z obchodu bez príjmového dokladu, načo som ja v ten deň prvýkrát kričala.
No, nič... po krátkej, no intenzívnej hádke s pikom sme sa vybrali do Avionu. Bol mojím rozčúlením tak rozčúlený, že sa ma úprimne opýtal, ako sa do Avionu dostaneme. Ja som ukázala na prvú električku, ktorá išla, vraj napríklad týmto. Piko v tom zmenenom stave vedomia normálne zabudol, že jedenástka je tiež na cestu z námestia SNP do Avionu použiteľná. Vraj musíme ísť na Trnavské Mýto!!!
Nie, láska, 61ka ide aj cez Račko! (Nezabiješ!)
Na Račku sme sa pohádali znovu, lebo ako prvá nešla 61ka, ale 63ka s obrovským nápisom AVION SHOPPING PARK. Hurá, ideme!!!
Nie, to ide na Zlaté piesky!!! (Toto povedal človek, vodič MHD, ktorý sa vždy úprimne rozčúli, keď cestujúci nečítajú nápisy na tabuliach, napríklad keď idú električky do vozovne)
Nie, zlatko, nastupujeme na toto, ideme do Avionu.
No, hádali sme sa ešte pár zastávok... A to sme nevedeli, čo nás čaká.
Vážení, nie je tak jednoduché vrátiť lístok cez Ticketportál zakúpený. Ak sa o to chcete pokúsiť, musíte ísť tam, kde ste ho kupovali, a aj tak naša teta kupujúca musela až na druhý deň volať na centrálu, lebo tam náš lístok NENAŠLA! Nakoniec to nejak dohľadali, ale som vraj ja na vine, lebo MÁM kartu go ticket! (Ospravedlňujem sa!)
A ja sprostá som si myslela, že ak tam teta nemá zošit a pero, ale všetko zaznamenáva technika, tak sa čosi zjednoduší.
PRT!
Takže týmto verejne ďakujem firme Ticketportal za príjemný večer, dva výlety z Petržalky do Avionu, jeden cez Gorkého a len horko-ťažko odvrátenú manželskú krízu. Verejne priznávam, že som dnes bola pripravená vtrhnúť do centrály na Radlinského s najťažšími zbraňami hromadného ničenia a zrovnať to tam so zemou. Hlavne tie ich počítače, čo nevedia nájsť podľa čísla vstupenky, čo a kedy zákazník kupoval.
Takže, moje peniaze ste videli naposledy.
A piko, nebolo to romantické? Vnúčatá nám neuveria, keď im to budeme rozprávať...
 
posted by Úplne iná at 7:12 PM | Permalink | 5 comments
10 januára 2008
(Ne)opustená
Môjho milovaného Pika vraj prezývali "ten, ktorého každá nechá".
V jednej vypätej chíli pred necelým rokom sa mi pozrel do očí a povedal: "Ty si tá, čo ma už konečne nenechá, že?"
"Nie, nenechám."
Keď tak rozmýšľam nad svojím životom, zisťujem, že mňa vlastne nenechal skoro nikto.
Na to, že ma už muž nechce, som musela pracne a bolestne prichádzať sama. Niekedy celé roky.
 
posted by Úplne iná at 2:52 PM | Permalink | 4 comments
06 januára 2008
Prežili sme bombový útok.
No... on to vlastne bombový útok nebol, ale mohol byť. Keby... Stačí tak málo. Žijeme vo svete, ktorý nie je ani trochu bezpečný a naozajstné samovražedné útoky sú na dennom poriadku. A Slovensko pre takýchto ľudí nie je nezaujímavou krajinou už len preto, že sme členmi NATO, v mnohých krajinách pracujú slovenské jednotky, a v niektorých prípadoch naozaj stoja proti vyznavačom Islamu.
No dobre, nebudem to dramatizovať. Naša skúsenosť je síce týždeň stará, ale ohromilo ma to natoľko, že musím, aj keď dodatočne, napísať.
Boli sme s kamarátkou na káve v známom bratislavskom obchodnom centre. Vo chvíli, keď Pikovi končila pracovná doba, som mu zavolala, nech príde za nami a pôjdeme spolu domov. Dopili sme, dorozprávali, a keďže sme toho hluku a cigaretového dymu mali plné zuby, vybrali sme sa smer parkovisko. Keď tu...
"Prosíme všetkých návštevníkov, aby z technických príčin opustili nákupné centrum."
"Bomba," hovorím Pikovi, ktorý si nič nevšimol. Rozprával s kamarátkou ďalej.
"Bomba!" zdôraznila som mu.
"Čo bomba?"
"Poďme rýchlo preč. Majú hlásenú bombu a potoms a odtiaľto nedostaneme."
V tej chvíli sme boli asi 20 metrov od výťahu na parkovisko. Chvíľu sme sa zdržali čakaním na výťah, hoci som navrhovala ísť peši, našli sme auto a okamžite vyrazili.
No, nebudem to naťahovať. Na parkovisku sme strávili asi hodinu, kým sme sa dostali von. Nechytačka. Každý sa tlačil pred rad áut, nikto nikoho nechcel pustiť. Prečo aj?
Medzitým hlásili, že evakuovali detský kútik a asi stokrát, že máme opustiť nákupné centrum. Väčšina ľudí ešte pokojne dopíjala kávu a vyberala svetríky vo výpredaji.
Po asi hoduine sme sa dostali na cestu. tí rozumnejší rozdelili rodiny a niekto s deťmi čakal vonku, čo keby... či aby sa neudusili na parkovisku výparmi.
Prvých policajtov sme stretli asi päť minút po opustení centra. Nikto neriadil evakuáciu, nikto sa nestaral. A ja stále rozmýšľam, čo keby...
 
posted by Úplne iná at 7:41 PM | Permalink | 2 comments
05 januára 2008
Teplo
Toto slovo použil viackrát za sebou kamarát pri našom dlhom rozhovore.
Prvýkrát, keď mi hovoril o penzióne kdesi na Liptove, ktorý vlastní jeho kamarát so ženou: "Je tam tak teplúčko."
A ja som sa celkom začudovala, prečo by malo byť na Liptove teplúčko. Snáď keď ide človek na lyžovačku, alebo sa v lete ochladiť, vydrží aj kúsok zimy. Teplúčko sa snáď očakáva na Kanároch, Turecku, či v Chorvátsku a práve tam by ma hlavne v lete nikto nedostal.
No potom toto slovo použil viackrát a mne dochádzalo.
Pri slovách "Máme síce doma krb, ale teplo tam nie je..." mi stuhla krv v žilách.
A ja si uvedomujem, že napriek všetkému, čo bolo pre mňa za posledný rok ťažké a veľmi ťažké, vo svojom živote teplo mám a som za to životu i svojim blízkym veľmi vďačná.
 
posted by Úplne iná at 7:49 PM | Permalink | 3 comments