V sobotu ideme na služobku. Nemyslím, že to ovplyvní HDP Slovenskej republiky. Dokonca ani pracovnú aktivitu zamestnancov, či atmosféru vo firme. No musím šiesty deň v týždni vstať, odcestovať nejakých 100 km, celý deň predstierať záujem o rozprávanie jedného ješitného chlapa a neskoro večer sa na smrť unavená vrátiť domov. Ako rada by som povedala, že si svoju sobotu vážim ako deň, ktorý chcem stráviť s rodinou a priateľmi a nikam nejdem. No ja nemôžem. Keby bol prijatý tento zhovadilý zákon a bola by som adventistka, židovka, či čosi podobné, mohla by som sa vyhovoriť na náboženské presvedčenie rovnako, ako všetci ostatní kresťania na nedeľu. No povedať, že si jednoducho svoj čas vážim a chcem si vyberať, komu mimo pracovnej zmluvy ho venujem, sa nedá.
Druhá vec. Z duše nenávidím povinné oslavy a priania nového roku, narodenín, dokonca po 32 rokoch aktívnej alergie aj prianie "nazdravie" po kýchnutí. Ak mám nejaký sviatok, oslávim ho s ľuďmi, s ktorými chcel. Medzi mojimi priateľmi je bežné oslavovať aj s darčekmi všetky dôležité kroky v živote (s láskou si spomínam na oslavu môjho rozvodu, na ktorej som dostala kopu darov typu mužské papuče, vankúšík, prezervatívy a podobne), no stále si vyhradzujem právo tieto veci osláviť KEDY chcem, AKO chcem a hlavne S KÝM chcem.
No nie som katolík, tak nemôžem.
Vlastnické právo je neomezené - ale jen do určité míry.
Nemůžu svou poctivě zakoupenou cihlou vrhat po sousedech.
13 februára 2007
Výhrada vo svedomí II, alebo z iného pohľadu
posted by Úplne iná at 6:51 AM
| Permalink |
| Permalink |
4 Comments:
-
At 10:41 AM,
FanaticGay -
At 10:14 PM,
ostrovanka -
Oslavujem čo chcem a kedy chcem... Ale ked poviem v práci, nech mi daju na narodeniny, alebo 2. januára pokoj s potriasaním rúk, hned chcú náboženské zdôvodnenie.
Ináč, 30ku som oslalovala mesiac pred 31. narodeninami... Rozmýšľam, že tento rok oslávim 25ku, čo vy na to? Bola som mladá a blbá :D, teraz by som si to naozaj užila...
To jakoze kazdu sobotu??????? Ani si nevyberies nahradne volno????