V posledných dňoch som si rozbila nos. Obrazne, samozrejme.
Skúsim to vysvetliť veľmi z rýchlika.
Predstavte si, že som roky žila sama, mala svoj kľud, súkromie... a zrazu sa môj život obrátil naruby a ocitla som sa uprostred nie malej rodiny a z tisícov dôvodov nevedela, kde mi hlava stojí. Potom sme viac, či menej zrekonštruovali jeden a druhý byt. Pár mesiacov sme dýchali prach, týždne nespali líhali si na zem, na ktorej sme predtým v trojizbáku horko-ťažko našli súvislé dva metre na takzvanú "posteľ". Desať dní pred svadbou sme dokončili kúpeľňu a konečne začali žiť bez tých cudzích ľudí, čo pracovali, alebo si aspoň za pobyt u nás nechali dobre zaplatiť.
A zrazu sa môžeme slobodne nadýchnuť a užívať si svoje šťastie. Konečne.
Tak v tejto chvíli som sa dozvedela, že negujem (tu) svoj život spred Peťka, menovite svojich kamarátov. Donútilo ma to zamyslieť sa. Naozaj?
V prvom rade musím priznať, že spomienka na niektoré chvíle spred dvoch a viac rokov ma strašne zabolela. FAKT som prežívala jednu ranu za druhou a bola som stále viac akosi zabitá v zemi. Vážim si a úprimne a veľmi ľúbim svojich kamarátov z tých čias. Videli moje naozaj najhoršie ja, aké len existuje a ktoré už teraz skoro nežije. Vydržali to so mnou a nikdy im to nezabudnem.
Druhá vec.
Z brehu "nešťastne zamilovaná" som sa dostala na ten druhý. Je mi ľúto, že veľa ľudí, ktorým by som to veľmi priala, sú tam, kde som bola predtým. Ale nemôžem s tým nič urobiť a už vôbec si nemôžem a nechcem svoje šťastie vyčítať. Ale o tom asi život je, raz sme hore a raz dole a ja fakt a úprimne prajem každému veľa krásnych chvíľ.
Takže... vy, ktorí viete, o kom hovorím. Som teraz šťastná. Boli časy, kedy som sa trápila a verím, že ma ešte veľa trpkých momentov čaká. Ale ste pre mňa dôležití. Včera, pred rokom, i v ďalekej budúcnosti.
Vlastnické právo je neomezené - ale jen do určité míry.
Nemůžu svou poctivě zakoupenou cihlou vrhat po sousedech.
22 septembra 2007
Zázrak sa nekonal... či áno?
Pointou väčšiny amerických filmov o láske je, že nejaká zaujímavá, šmrncovná baba (zaujímavý šmrncovný chlap), dlho zasnúbený s nejakým nepochopiteľne nudným partnerom, na svadbu s ktorým/ktorou sa teší celá rodina, zrazu vášnivo zamiluje do osoby vo filme stvárnenej neporovnateľne známejšou hereckou hiezdou a je z toho poprask.Trapasy, prúsery, urazené tety a mamičky.
Priznám sa, s napätím som čakala... kto oveľa zaujímavejší, ako Peťo, sa objaví a kedy.
Nič.
Baby, fakt, mám toho naj... chlapa, akého si viem predstaviť.
Tak som sa zaňho vydala. Fakt.
20 septembra 2007
... a zas jeden o čase a jeho plynutí
Často rozmýšľam o plynutí času. Veľmi často.
Čo je teraz, čo včera a čo o rok.
Prečo mi niektoré udalosti z rokov dávno minulých utkveli v pamäti navždy a prečo neviem o tom, čo bolo včera.
Čo robí silné momenty silnými.
Čo urýchľuje a čo zdržuje beh času, hoci vedci neúprosne tvrdia, že beží konštantnou rýchlosťou.
Vari naozaj?
Minúty v náručí milovaného človeka bežia rovnako rýchlo, ako tie pred koncom pracovnej doby?
Polhodinka v teplom bublinkovom kúpeli je tá istá, ako polhodinka pri trhaní zubov?
Týždeň chrípky a týždeň dovolenky?
Často posúvam ručičky hodiniek a stránky kalendára, lebo už chcem... to ČOSI, čo má prísť. Dodnes sa veľmi dobre pamätám, aké dlhé boli tri týždne pred prvou stužkovou, a to som mala prosímpekne sladkých šestnásť a je tomu... no, veľmi veľa rokov.
A tak je to stále. Niektoré chvíle by človek rád natiahol, iné podľa možnosti preskočil. A pritom si hovorím, že KAŽDÁ má význam a každá si zaslúži plnú pozornosť. Márne.
Zas strihám z metra posledné centimetre. A hovorím si...
Bodaj by všetky tie ďalšie dni boli aspoň rovnako krásne.
Čo je teraz, čo včera a čo o rok.
Prečo mi niektoré udalosti z rokov dávno minulých utkveli v pamäti navždy a prečo neviem o tom, čo bolo včera.
Čo robí silné momenty silnými.
Čo urýchľuje a čo zdržuje beh času, hoci vedci neúprosne tvrdia, že beží konštantnou rýchlosťou.
Vari naozaj?
Minúty v náručí milovaného človeka bežia rovnako rýchlo, ako tie pred koncom pracovnej doby?
Polhodinka v teplom bublinkovom kúpeli je tá istá, ako polhodinka pri trhaní zubov?
Týždeň chrípky a týždeň dovolenky?
Často posúvam ručičky hodiniek a stránky kalendára, lebo už chcem... to ČOSI, čo má prísť. Dodnes sa veľmi dobre pamätám, aké dlhé boli tri týždne pred prvou stužkovou, a to som mala prosímpekne sladkých šestnásť a je tomu... no, veľmi veľa rokov.
A tak je to stále. Niektoré chvíle by človek rád natiahol, iné podľa možnosti preskočil. A pritom si hovorím, že KAŽDÁ má význam a každá si zaslúži plnú pozornosť. Márne.
Zas strihám z metra posledné centimetre. A hovorím si...
Bodaj by všetky tie ďalšie dni boli aspoň rovnako krásne.
09 septembra 2007
Aj vy máte svoj nákupný vozík?
Tak, a máme tu novú módu.Finančne nenáročnú, môžete byť in za jeden žetón, ktorý pri troche šťastia získate v nejakej reklamnej akcii (minule sme takých našli na chodníku asi sto), tí šťastnejší si nájdu svoj vozík už s mechanikou na mince predrozflákanou. No, ak nie ste náročný. Mimochodom, funkčnosť vozíka tento fakt neovplyvňuje.
Túto geniálnu vecičku môžete využiť mnohorakým spôsobom:
Môžete si v ňom odniesť nákup nielen na parkovisko supermarketu, ale až domov (pre slabšie povahy)
Dá sa používať ako detský kočík, a to aj mimo priestorov obchodu a pre oveľa vyspelejších kojencov, ako vídame obvykle
Vynikajúci dopravný prostriedok na stavbách, pri vynášaní smetí
V zime, ako bola táto použiteľný ako sánky (toto je už trochu adrenalínovejšie využitie)
... no, a dizajnéri firmy IKEA už dávno prišla s myšlienkou, že sa dá s veľkým úspechom použiť ako základ mnohých interiérových doplnkov, servírovacích vozíkov, stolíkov, detských sedačiek a podobne
Je až zarážajúce, ako dlho trvalo národu slovenskému zistenie, že za pouhopouhých desať kačiek majú pomocníka do domácnosti všestranne využiteľného. Vozíky sa z obchodov doteraz skoro nekradli.
Aj ja uvažujem o kúpe tohoto vynálezu. Trápi ma len jedna vec: Neviete niekto poradiť, ktoré sú najkvalitnejšie?
Predsa len, uvažujem o dlhodobej investícii a nechcem konať unáhlene.