29 septembra 2007
... a tí menej šťastní...
V posledných dňoch som si rozbila nos. Obrazne, samozrejme.
Skúsim to vysvetliť veľmi z rýchlika.
Predstavte si, že som roky žila sama, mala svoj kľud, súkromie... a zrazu sa môj život obrátil naruby a ocitla som sa uprostred nie malej rodiny a z tisícov dôvodov nevedela, kde mi hlava stojí. Potom sme viac, či menej zrekonštruovali jeden a druhý byt. Pár mesiacov sme dýchali prach, týždne nespali líhali si na zem, na ktorej sme predtým v trojizbáku horko-ťažko našli súvislé dva metre na takzvanú "posteľ". Desať dní pred svadbou sme dokončili kúpeľňu a konečne začali žiť bez tých cudzích ľudí, čo pracovali, alebo si aspoň za pobyt u nás nechali dobre zaplatiť.
A zrazu sa môžeme slobodne nadýchnuť a užívať si svoje šťastie. Konečne.
Tak v tejto chvíli som sa dozvedela, že negujem (tu) svoj život spred Peťka, menovite svojich kamarátov. Donútilo ma to zamyslieť sa. Naozaj?
V prvom rade musím priznať, že spomienka na niektoré chvíle spred dvoch a viac rokov ma strašne zabolela. FAKT som prežívala jednu ranu za druhou a bola som stále viac akosi zabitá v zemi. Vážim si a úprimne a veľmi ľúbim svojich kamarátov z tých čias. Videli moje naozaj najhoršie ja, aké len existuje a ktoré už teraz skoro nežije. Vydržali to so mnou a nikdy im to nezabudnem.
Druhá vec.
Z brehu "nešťastne zamilovaná" som sa dostala na ten druhý. Je mi ľúto, že veľa ľudí, ktorým by som to veľmi priala, sú tam, kde som bola predtým. Ale nemôžem s tým nič urobiť a už vôbec si nemôžem a nechcem svoje šťastie vyčítať. Ale o tom asi život je, raz sme hore a raz dole a ja fakt a úprimne prajem každému veľa krásnych chvíľ.
Takže... vy, ktorí viete, o kom hovorím. Som teraz šťastná. Boli časy, kedy som sa trápila a verím, že ma ešte veľa trpkých momentov čaká. Ale ste pre mňa dôležití. Včera, pred rokom, i v ďalekej budúcnosti.

 
posted by Úplne iná at 9:00 PM | Permalink |


10 Comments:


  • At 4:03 PM, Blogger Lev bez hrivy

    Nuz, ked sa mi pohnojil prvy dlhodoby vztah, tak zrazu som zistil, ze som medzitym postupne prisiel o vsetkych priatelov a dlho som si musle budovat zopar priatelstiev. Pri druhom krachu ma nic podobne necakalo, lebo som bol mudrejsi. Treti krach uz dufam nepride - ale priatelstva sa snazim pestovat napriek tomu. :-)

     
  • At 6:01 PM, Blogger murphy

    andy, šťastie si nikdy, fakt nikdy nevyčítaj, naopak vychutnávaj si ho, pokiaľ ho máš.
    A ako tu už výstižne napísal lev, ozajstné priateľstvá si uchovávaj a pestuj stále. Každý občas sa ocitne v situácii, keď ich potrebuje... s rodinným šťastím to nemá nič spoločné.. dajú sa prežívať paralelne

     
  • At 8:58 AM, Blogger germa

    andy, myslím, že tí ozajstní priatelia ti vytúžené šťastie priali a museli vedieť, že si na nich nezanevrela, že len otváraš novú kapitolu a v tých ďalších pribudnú znovu do obsadenia:)

     
  • At 11:47 AM, Blogger piko

    teraz však pri všetkých momentoch budem stáť pri tebe a dúfam, že ja ti tie trpké nikdy nepripravím a keď to tak budeš cítiť hneď mi povedz

     
  • At 6:12 PM, Blogger Andy Čvirová

    Piko, laska moja...
    Hned prvy moment, kedy budeme isto-iste stat proti sebe je zdobenie vianocneho stromceka napriklad :D:D:D
    Ale inac dakujem a podobne!

     
  • At 9:15 AM, Blogger germa

    tak sa tu rehúňam, ako si vypisujete v komentoch:)
    A akej farby budete mať stromček?

     
  • At 2:09 PM, Blogger piko

    germa, neide o farbu ale o to či vôbec budeme mať stromček :-)

     
  • At 6:31 PM, Blogger Andy Čvirová

    Po skúsenostiach s farebným kýblikom verím, že nejakú mitrhu domov prepašuje. Ale nech si ho zdobí sám!!!

     
  • At 1:16 PM, Blogger ostrovanka

    ha a co je zle na farebnom kybliku? :)))))))))

     
  • At 6:14 PM, Blogger Andy Čvirová

    O farebnom kybliku sa podrobne vyjadrujem v komentari ku Germinmu clanku o odpadkoch. Bola to nasa prva manzelska kriza...