Zas ma včera dostali. Trhové správanie niektorých podnikateľov ma skoro dojíma. Posúďte:
Nedávvno som išla do večierky pri našom dome. Škaredý obchodík, akási búda. Majú tam bez debaty najkrajšie zemiaky v Bratislave. Predo mnou mamička s malým chlapcom na rukách.
- Máte chlieb?
- Len včerajší, ale zadarmo.
- Tak Malborky lajtky.
Prepáčte, nezdržala som sa a akciu okomentovala. Ale správanie predavača v tej škaredej búde som ocenila. Nikomu neuškodí včerajší chlieb, a keď ho dával zadarmo - všetka česť.
A včera, na cintoríne sme kupovali sviečku za 20. Keďže sme sa pre zastábvku na cintoríne rozhodli v aute a sme zarytí nefajčiari, na otázku, či aj zápalky, sme museli odpovedať kladne.
- Koľko to bude?
- Dvadsať.
- Dvadsať... čakala som, že dopovie nejakú cifru.
- Dvadsať. (Zápalky v cene)
- Tak vám ich potom vrátime, dobre?
- Dobre, ak sa zastavíte...
Milí moji dvaja búdoví predavči,
máte u mňa proste bod, kladný bod a rada sa k vám vrátim!
Vlastnické právo je neomezené - ale jen do určité míry.
Nemůžu svou poctivě zakoupenou cihlou vrhat po sousedech.
16 júla 2007
Aby som sa len nesťažovala, jeden optimistický
hihi, zlato, keby chcela namiesto cigariet radsej ocot, hoci aj spred mesiaca...
ale ten chlebovy predavac bol fajn...