Príbeh obyčajných ľudí, ktorí nezabudli, čo je fakt dôležité. Možno si niekto povie, že je to v tých podmienkach ľahšie. A možno práve naopak.
No, za mňa toľko:
Nedokázala a nechcela by som tak žiť. Nechcem večer zaspávať prikrytá zvieracími kožušinami, jesť chrobáky a piť vodu každý tretí deň. No určite by som chcela mať ich múdrosť, ich stály pocit bezpečia a kľudu. Chcela by som byť zabudnúť na ten pocit, ktorý mám každý deň v bruchu, keď idem do práce. Chcela by som sa zbaviť pocitu viny, že mi je jedno, či budem zajtra podávať lepší výkon a či zarobím firme viac peňazí.
Prepáčte... Zas sa nechávam strhávať stresmi, hoci viem, že to tak nechcem.
Je čas sa vrátiť k nej.
No a vies ze mas pravdu? Ved koho by to prekvapilo, ze ano. Tusim mam pocit, ze by som si mal znova precitat nieco o ludoch co vedia a maju vsetko co potrebuju. Veru ano a mozno prave ten nastup do noveho zamestnania je dobrym dovodom na navrat k nej...