22 júla 2008
Zlomiť
Podľa Biblie vraj Boh nalomenú trstinu nedolomí, a počíta sa mu to ako prejav nekonečnej trpezlivosti a lásky. Často som nad týmito slovami rozmýšľala.
Trstina je čosi veľmi krehké. Stačí trolinku ohnúť a zlomí sa.

Nie ako spústa iných materiálov, ktoré môžete krútiť, ohýbať a vystierať znova a znova a svoju veľkosť a tvar nezmenia. No trstina, steblo trávy, je vec veľmi krehká. Ľahko ju zlomiť.


Ako dôveru.


Vraj väčšina ľudí len pomaly začína dôverovať ľuďom, s ktorými sa zoznámi. Krôčik po krôčiku. Ja naopak, z nejakého dôvodu považujem ľudí akosi automaticky za slušných, no ak ma presvedčia o opaku... Beda! No sú prípady, kedy človek musí veľa prekusnúť, často si kusnúť do jazyka... Ak chce žiť v rodine, so svojimi najbližšími. Musí vydržať všeličo.


No teraz mám pocit, že sa čosi zlomilo. Zlomilo. Zlomilo.


A neviem, či to niekedy sama v sebe zlepím.
 
posted by Úplne iná at 8:58 PM | Permalink |


5 Comments:


  • At 9:52 AM, Blogger Maroško

    Nikto nie je ideálny. Iba my sami... :-)

     
  • At 12:44 PM, Blogger ostrovanka

    hmmm... toto vyzera bolestne...

     
  • At 9:59 PM, Blogger Jara Hribiková

    Už nikdy to nebude ako kedysi, bude to iné...ale to neznamená, že horšie. Aj keď sklamanie je horšie ako bolesť, na tú človek zabúda rád...

     
  • At 8:19 PM, Blogger murphy

    časom sa môžeš vyrovnať s tým, že dôvera je už upatlaná kúskami lepidla. Alebo ju nenaprávať a zamiesť jej črepiny do najvzdialenejšieho kúta.
    Ako sa rozhodneš.

     
  • At 8:03 PM, Anonymous Anonymný

    odpusteniu a zlepeniu dôvery zvyčajne stojí v ceste sudca ukrývajúci sa hlboko v nás.
    rád prehliada svoje vlastné zlyhania, no o to zásadovejšie trestá zlyhania iných ľudí.