29 júna 2008
Budeš otcom?
Reklama, v ktorej mladý muž po slovách jeho polovičky, že bude otcom, vymaľuje garáž a kúpi akýsi Renault, nie je jediná, ktorej akosi nerozumiem. Rovnako, ako nerozumiem, prečo v reklame na pneumatiky musí byť holá rachitička. Prečo Veronika Žilková musí byť nakaždej reklame na topánky Reno s niekoľkými svojimi deťmi. Mňa jej deti, a vlastne ani ona, nezaujímajú.

No v posledných dňoch som sa musela zamyslieť nad iným...

Aký je rozdiel medzi slovami: "som tehotná", "budeš otcom", a "budeme mať dieťatko".

Som tehotná (neľakajte sa, nie ja!!!) - prosté oznámenie stavu veci. Je tu problém, ktorý treba riešiť. Fakt. Konštatovanie zdravotného stavu.

Naproti tomu slová: "Budeš otcom" mne osobne zaváňajú postojom "Je to tvoj problém", znejú mi skoro pomstychtivo, akoby dotyčná chcela povedať: "Urob niečo, nie?"
Vymaľovať garáž na modro a kúpiť auto je holé minimum.

Až slová "Budeme mať dieťatko" mi naozaj pohládzajú dušu. Hovoria o spolupatričnosti, radosti, spoločnej budúcnosti. Aspoň v mojich ušiach.

V posledných dňoch som (a hrozne nerada) riešila problém, čo s nechceným tehotenstvom. Nie môj, našťastie, no aj tak som si prežila kopec trápenia. Viete, ja som úprimný odporca potratov, a ešte úprimnejší odporca ich úplného zákazu.
Myslíte, že si to odporuje?
Nie, ja som totiž presvedčená, že sú situácie, ktoré nie je možné riešiť ináč, hoci miliónkrát viac som za predchádzanie takýmto problémom.

Situácia sa nakoniec vyriešila sama. V tomto prípade. No mne ostala trpká príchuť nedostatku lásky, zrelosti, komunikácie a tolerancie.
Našťastie nie v mojom vzťahu.

 
posted by Úplne iná at 8:21 PM | Permalink | 2 comments
21 júna 2008
Máte, prosím Vás, mamu?
Mala som kolegu, ktorý vo chvíli, keď chcel apelovať na niečí zdravý rozum, opýtal sa: "Máte občianku?"
Často myslím na tieto slová, keď pozorujem správanie ľudí okolo seba a nestačím sa čudovať. A trochu som túto otázku parafrázovala:

Mali ste mamu?


V žiadnom prípade nepopieram, ani neznižujem úlohu otca vo výchove detí, no myslím, že niektoré jednoduché životné pravdy by mala malému človeku povedať mama. Všetci kvalitní ľudia, ktorých poznám, mali výbornú mamu.

Mama by mala človeku povedať:

Že nie je na svete sám, že sa má pozerať, kto ide, či ponáhľa sa okolo, prípadne uhnúť.
Že po použití WC má príslušné veci v prípade potreby upratať, robí to v prírode každé zvieratko. Hlavne tie dievčenské veci ...
Že všetky ľudské bytosti aj zvieratá sú živé, cítia bolesť, majú právo, rovnako, ako JA, niečo chcieť, a niečo nie, rozhodovať sa o svojom osude. Každý, kto sa chce sám rozhodovať, musí ctiť rozhodnutia iných.
Že sa NEJAK nakladá so špinavou bielizňou, v nejakých intervaloch sa mení za čistú a je to normálne.
Že sa nepije z fľaše, z ktorej pijú iní, ak existuje iná možnosť a neje sa z hrnca, v ktorom sa jedlo varí.
Že dáma podáva ruku a do dverí vchádza prvá (ak chce) a gentleman prvý zdraví.
Že mladý človek môže v autobuse stáť.
Že ak niekto dvakrát za sebou neodpovie na otázku, odpovedať nechce.
Že nie je hanbou a prejavom slabosti pomôcť slabším.
Že existujú slová "dobrý deň", "ďakujem", "prosím", že existuje úcta. Pokora...
A... a ...

A prečo to píšem?

Robia toto všetko ľudia vo vašom okolí?
 
posted by Úplne iná at 8:16 PM | Permalink | 5 comments