Viem, že som tu dlho nebola.
To neznamená, že neprežívam nič, o čo by som sa mohla s vami deliť. Opak je pravdou. Denne prežívam búrky silných emócií (priznávam, že už sa to snáď TROLINKU predsa len ukľudňuje), prežívam lásku, fakt veľa nádhernej lásky a veľa stresov v novej práci, kde mám konečne pocit, že to má význam.
Je mi dobre. A tak si dovolím sem hodiť jednu úvahu, ktorá mi už dávno lieta hlavou a nad ktorou žasnem znova a znova.
Interne delím ľudí podľa rôznych kritérií, v niektorých oblastiach som dokonca čosi ako rasista. Odporný rasista a človek danej skupiny ma ťažko presvedčí o tom, že TAM existujú aj slušní. Napríklad fajčiari.Ale o tých hovoriť nechcem.
Delím ľudí na skladných a neskladných. Všímam si to už na deťoch. Niektoré sa automaticky stavajú na bok, keď im mama zaväzuje šnúrky, či dáva piť. Neviem, či je to výchovou. Proste existujú ľudia, a nie je ich málo, ktorí sa na chodníku bavia so susedom v naozaj najužšom mieste, hoci meter odtiaľ je miesta dosť, vozíkmi v samoobsluhe zaberajú celú uličku, akoby sa nechumelilo, hoci je kam uhnúť. proste žijú v duchu hesla "Každý ma RÁD bude obchádzať".
Často nad tým rozmýšľam. A včera som zažila trochu inú formu čohosi podobného, no fakt mi to padlo veľmi zle.
Peťovi bolo zle. Bol v robote a bolela ho hlava, stále viac. Fajn, nie je problém, neďaleko je non stop lekáreň, o chvíľu som naspäť. Z chvíle bola skoro hodina. V lekárni halda ľudí a čo čert nechcel, každý sa prišiel do pohotovostnej lekárne o ôsmej večer POROZPRÁVAŤ. Aká mastička je lepšia na opuchuté viečka, VICHY, či DERMACOL... dáme si čajík WINTERTIME, či Multivitamín? Ten bol minule fajny. A hroznový cukor! Ananásový, či malinový. Lásočka, ktorý ti to minule tak chutil?
Ľudia s receptami z pohotovosti a ja, ktorej láska potrebovala prachobyčajný paralen, aby mohla vôbec pracovať, sme stáli a RADI si vypočuli tieto reči a RADI počkali, kým si dotyční preštudujú všetky prospekty k danému "lieku". Dvojica predo mnou si svoj polhodinový nákup evidentne užívala a s úsmevom od ucha k uchu povedali predavačke, že oni KEĎ UŽ idú do lekárne, tak kúpia všetko naraz. Ešte tam stáli, keď som si pýtala ja svoje. V tej chvíli mi bolo do plaču.
- Prečo ste nič nepovedali???
Nuž, nepripadá mi slušné sa predbiehať, keď neviem, ako veľmi potrebujú tie lieky oni. A ani mi nepripadá slušné zdržiavať v pohotovostnej lekárni nákupmi, ktoré sa dajú elegantne vyriešiť ináč, inde, napríklad v lekárni so samoobsluhou, či dokonca v drogérii, alebo potravinách. Tam sa môžu rozhodovať, z ktorého tekutého púdra ich ratolesti minule sčervenel zadok aj pol dňa.
Je to vonku, prepáčte mi, ale to, že sú medzi nami ľudia ako títo, ma fakt mrzí.
Vlastnické právo je neomezené - ale jen do určité míry.
Nemůžu svou poctivě zakoupenou cihlou vrhat po sousedech.
